Brno. 2025. Február. Môj život sa už niekoľko rokov točí okolo plienok, ihriska a škôlky. Som konštantne nevyspaná, dolieha na mňa táto nekonečná zima a dookola sa vracajúce sople detí. Mám toho plné zuby, nič nestíham, dcéra je nervózna a plače a do toho ešte musím stihnúť navariť obed.

A vtedy mi to napadne. Nahodím dcéru do nosítka a púšťam reprák. Latino. Pekne naplno. Nad hrncami a s varechou v ruke, sme na fieste, vo víre salsy. A sme tam spolu, ja a moje dievčatko. Náš byt sa naplní kanárskym vzduchom a my dve sa zrazu smejeme, tancujeme a užívame si to, ako nás táto španielska vlna dokáže preniesť cez moje banálne dôvody na frflanie.

Je tu znova. Moje kanárske ja. Moja druhá duša. Tá bezstarostná, tá prítomná tu a teraz. Vonku je síce tesne nad nulou a pod mrakom, ale ja si nosím slnko v sebe.

Tento výrok ma vždy fascinoval, pretože som jeho pravdivosť naplno vnímala celý svoj život. Jazyky ma vždy priťahovali, verím, že otvárajú bránu do života nových ľudí. Učila som sa mnoho rôznych jazykov, dva som vyštudovala, ale nakoniec som sa rozhodla venovať sa naplno mojej prvej láske, španielčine. S angličtinou sa dohovoríš všade, ale keď sa človeku prihovoríš jeho jazykom, otvorí ti cestu do svojho jedinečného sveta. Pretože ty urobíš prvý krok k nemu.

Prešov. 2001. V televízii bežal Divoký anjel. Milovala som Nataliu Oreiro a kazety s jej pesničkami u nás bežali nonstop. Ak si podobná generácia, pravdepodobne to neminulo ani teba :). Fascinoval ma zvuk toho vzdialeného jazyka, aj keď som z neho nerozumela ani slovo. Túžila som byť súčasťou sveta, kde ľudia v španielčine myslia, vtipkujú a milujú. S kamarátkou sme pesničky Natalie spievali tak, ako sme počuli. Občas, keď dnes náhodou na nejakú narazím, s úsmevom si spomínam, aké slová som tam počula vtedy a čo je tam naozaj :).

Kúpila som si španielsko-slovenský slovník a texty som si prekladala. Teda, snažila som sa preložiť, pretože hľadať každé jedno slovo v slovníku nie je najlepšia stratégia, ako sa dopátrať významu. A už vôbec nie ako sa naučiť jazyk. Dnes by to už takto nevyzeralo, pravdepodobne by som urobila Ctrl + C, Ctrl + V a od ChatuGPT by som dostala veľmi slušný preklad do pár sekúnd. Ja som ale nechcela len preklad pesničiek, chcela som v španielčine myslieť a rozumieť jej. Chcela som nájsť svoju druhú dušu.

Roky som chodila na jazykovku, neskôr som španielčinu vyštudovala na univerzite, ale na to, aby som svoju druhú dušu skutočne objavila, som potrebovala s týmto jazykom splynúť. Spievať si na salse, smiať sa na slovných hračkách a hlavne si postupne nachádzať cestu do sŕdc ľudí, ktorí v mojich očiach mali to šťastie a v tomto jazyku žijú. A tak sa zrodilo moje španielske ja.

Aj ty si celý život hovoríš, že španielčina je predsa tak krásna a musí to byť skvelé byť súčasťou tohto sveta?

Súčasťou mojej vášne k španielčine je sprevádzanie podobne nadšených ľudí na ich ceste k nájdení tej svojej druhej duše. Pretože zdieľaná radosť je dvojnásobná! Ako latino tanec s dcérou v nosítku pri varení :). Preto som sa rozhodla pripraviť kurz Ochutnej španělštinu pre úplných začiatočníkov, ktorí túžia objavovať španielčinu vo svojom tempe. Aj uprostred uponáhľaných dní a zasoplených detí.

Možno sa staráš o všetkých naokolo a na plnenie tvojich snov nie je čas. Možno túžiš cestovať a vieš, že nechceš ísť len po povrchu. Chceš pochváliť skvelé jedlo pani v zastrčenom bistre pre miestnych. Chceš si vypočuť životný príbeh pána čakajúceho na zastávke autobus. Chceš urobiť ten prvý a najdôležitejší krok k druhému človeku. Hovoriť jeho jazykom.